Kľúčové slovo Theatre Performance

Od Adama do Troch kráľov je podtitul tanečnej komédie Slovenské Vianoce so SĽUK-om. Tradičný opus ako komédia o stvorení sveta a o tom, čo bolo potom.

Filmová adaptácia baletu na motívy legendárneho rozprávkového príbehu s novou hudbou Philipa Glassa... Kniha "Alica v krajine zázrakov", ktorá vyšla v roku 1865, mala už vtedy veľký úspech. Alicine dobrodružstvá poznali všetci britskí školáci a ich rodičia. S novou hudbou Philipa Glassa, predstaviteľa amerického minimalizmu, choreografi Amir Hosseinpour a Jonathan Lunn nanovo stvárňujú a objavujú fantastický svet Lewisa Carrolla. Tanečníci baletu Opéra national du Rhin nie sú viazaní pôvodným príbehom a na javisku tancujú úplne nové postavy. Pridáva sa k nim herečka Sunnyi Melles.

Profesor fonetiky Higgins uzavrie stávku, že dieťa ulice - chudobnú predavačku kvetov Lízu - pretvorí na skutočnú dámu. Na prvý pohľad nevinná hra mužského rozmaru sa však stáva nebezpečným hazardom so ženskou identitou a osobnosťou...

Kolotočiar Andreas Zavoczký, prezývaný Liliom, je nepochybne fešák. Typ drsného frajera, ktorý odjakživa priťahuje ženy: od chudobných dievčat po bohaté paničky. Keď konečne nájde svoju lásku, príde o prácu. Nasledujú zločin, vina, trest, šanca... Sentimentálny príbeh zo začiatku minulého storočia sa mení na sociálnu sondu do života veľkomestskej periférie, ktorá otvára večne sa opakujúcu otázku povahy zločinu. Liliom je síce sentimentálny, no zároveň aj tragikomický príbeh z mestskej periférie, v ktorom sa prelína niekoľko línií: spoločenská, vzťahová, psychologická...

Hra Martina Čičváka Kukura, priamo inšpirovaná pôsobením, postojom a osobnosťou herca Juraja Kukuru, je ostrou kritikou súčasného stavu slovenskej kultúry, v ktorej sú umelecké zretele čoraz viac marginalizované a do popredia vystupujú iné faktory... Divadelný riaditeľ a mladý režisér spolu čakajú na herečku, ktorá sa má vyjadriť, či prijme alebo neprijme ponúknutú rolu. Z kritiky poklesnutej televíznej tvorby, ktorá kazí divácky vkus i morálku hercov, prerastie monológ divadelného riaditeľa do rozmerov bilancovania svojho života v kultúre a formulovania postojov vo vzťahu k divadelnému umeniu, spolupracovníkom, kolegom i sebe samému...

Shakespearova tragikomédia o banalite lásky, pýche a vojne v podaní DJP v Trnave... Troilos a Kressida je tragikomická hra, v ktorej Shakespeare cynicky vykresľuje osudy legendárnych gréckych i trójskych hrdinov, no takisto na príbeh jednej zničenej lásky, a najmä obraz zbytočnej vojny. Pseudohistorická freska, ktorá v domácom spoločensko-politickom kontexte nebola azda nikdy taká aktuálna ako teraz. Ako vyzerá trójska vojna, v ktorej sa najväčším ikonám antického Grécka nechce bojovať? Unesená Helena ako smiešna zámienka; mľandravý a pyšný Achilles, ktorý sa váľa v stane a odmieta bojovať; muži, ktorí sa spoliehajú viac na hašterivú zákulisnú politiku než na konkrétne skutky; kupliarstvo, pomsta a ako sa na správneho Shakespeara patrí – krv a smrť.

Tanec slovenskými dejinami dvadsiateho storočia. Na námet predstavenia divadla Theatre du Campagnol „Le Bal" režiséra Jeana-Clauda Penchenata napísali M. Huba a M. Porubjak. Tanečný lokál – miesto, kde sa schádzajú ľudia, ktorí hľadajú partnerov. Z osamelých jednotlivcov sa stávajú dvojice, z ľudí ešte nedávno cudzích partneri a milenci. Vonku sa menia pomery a striedajú režimy, krajinu valcujú veľké dejiny, preženie sa ňou smršť svetovej vojny, komunistický prevrat, nádejná jar roku 1968, bratská okupácia, husákovská normalizácia, november 1989 i rozpad Československa. Len tí osamelí tanečníci na parkete zostávajú stále rovnakí – so svojimi ľudskými túžbami, svojou smiešnosťou a s nesplnenými snami. Inscenácia získala cenu Dosky 2001 v kategórii Najlepšia inscenácia, Objav sezóny (Ivana Kuxová) a Najlepšia réžia sezóny 2000/2001.

Taká milá babička. Prečo ju nevezmú do toho domova? Záznam legendárnej tragédie Radošinského naivného divadla... V obyčajnej slovenskej domácnosti žijú rodičia s dvoma deťmi a predovšetkým babička. Všetci ju majú radi, alebo aspoň tak hovoria, a babičke všemožne lichotia. Zároveň však robia všetko pre to, aby ju čo najskôr dostali do domova dôchodcov. Babička vždy túžila byť divadelnou a filmovou hviezdou, a tak ju rodina presviedča, že pre ňu majú divadelné angažmán. A zatiaľ čo babička je nadšená a živo si predstavuje, ako žiari v najslávnejších úlohách svetového repertoáru, šofér z domova dôchodcov stále niekde trčí... Človek, ktorý mal premiéru 14. novembra 1971 na pôvodnej scéne Radošinského naivného divadla, je jednou z kľúčových inscenácií tohto divadla, ale aj novodobou klasikou slovenského divadelného umenia.